Na ILBlogu nedávno vyšly dva zajímavé články. Zatímco zápisek Konvergence je blbost je patrně myšlen jen jako provokace (nevěřím, že by to Ivo Lukačovič myslel vážně), s názorem prezentovaným v článku O kapesních hračkách, které se nevejdou do kapsy se plně ztotožňuji. To samé mě totiž okamžitě napadlo, když jsem viděl, co je vlastně to slavné Origami neboli Ultra-Mobile PC zač. Ivo to shrnul pěkně:
Tato zařízení jsou příliš těžká na to abyste je nosili v kapse, ale přitom jsou již tak malá, že svojí ergonomií neumožňují plnohodnotnou práci, jakou nabízí například notebook.
To je přesně důvod, proč bude Origami propadák.
No neviem, ale ja sa silne stotoznujem s nazormi v clanku „Konvergence je blbost“. Osobne tiez radsej uprednostnujem sice viac zariadeni, z ktorych ale kazde vykonava svoju funkciu poriadne, nez jedno zariadenie, ktore svoju pracu vykonava tretotriedne. Je jasne, ze to neplati absolutne, ale u mna skoro absolutne.
Ako priklad by som dal mobil s fotakom a prehravacom MP3. Fotky takehoto „fotaku“ su najvacsi blivajz aky som kedy videl, a nez mat take fotky tak radsej ziadne (plati pre 99% pripadov, to 1% su vynimocne pripady, kedy forku jednoducho treba spravit cimkolvek co je k dispozicii). Takisto prehravanie MP3 v takychto zariadeniach nie je komfortne, zerie baterku ktora ma primarne sluzit na telefonovanie, plus obvykle treba MP3 ukladat na pamatovu kartu, ktora ma isty kapacitny strop.
Uznavam ze finalne rozhodnutie je vec vkusu a financnych moznosti. Ale ak ma financne moznosti pustia, tak si radsej kupim tri zariadenia, nez jedno ktore nie je na patricnej urovni.