Velmi pekny prispevok. Docela suhlasim najma s tou castou o problemoch („jen málokterá situace je skutečným problémem“).

Rovnako suhlasim aj s prehlasenim o zaklade v spokojnom osobnom zivote („spokojený osobní život“). Rodina a kopec mojich priatelov mi zivot maximalne ulahcuje. A ked sa najde nejaky dobrak, ktory sa mi spokojnost (spokojnost v akejkolvek podobe) snazi skazit, tak velmi rychlo narazy. Okolo mna je taka hruba vrstva humoru, cez ktoru sa musi prebojovat ze to obvykle skor ci neskor vzda :)

Tak ma napadla este jedna vec ohladom rozculovania v suvislosti s vetou „rozlišovat mezi skutečnými problémy a pseudoproblémy“. Absolutne nerozumiem niektorym ludom (napriklad mojej mame), ked pozeraju televizne noviny a uplne idu do „samonasieracieho rezimu“. Mna televizne noviny nedokazu vytocit, jedine som z nich zlomeny ked sa stane nejaka katastrofa. Ale to ze nejaky politik spravil to, povedal ono, tak to me nastastie nechava maximalne kludnym… ;)